Starosta informuje - marec 2009

Vážení občania,

starostom som 6 rokov a tri mesiace, ale pokojne vykonávať túto funkciu som mohol len dva roky. Pred voľbami r. 2006 som vyzval občanov, aby mi dali možnosť dokončiť začaté. Teraz som svedkom odstupovania od kandidatúry za poslanca: Bronislava Falušiová, Vladimír Stojkovič, Jaroslav Brychta, predtým opustili obecné zastupiteľstvo Katarína Nagyova a ešte dávnejšie Štefan Mizera a Alena Kordošová. Na základe týchto rošád sa do obecného zastupiteľstva opäť dostali Ivan Kočner a Ľubomír Jelínek.

Nová vištucká politická garnitúra založila „petičný výbor" v zložení: Ivan Kočner, Andrea Lukáčová, Michal Faluši (ml.), Katarína Sofková (r. Novosedlíková), Dušan Jurčovič,

ktorý klamstvami manipuluje občanov: „Karaffa nedal v prvom volebnom období do obce 5000,- Sk mesačne ako sľúbil, starosta kradne, nezískal pre obec peniaze, predáva obecné pozemky bez vedomia poslancov, jeho zástupca Daniel Jelemenský poberá plat 20000,- Sk.,

Odpoveď: V prvom volebnom období som dal do obce mesačne viac ako päť tisíc korún mesačne. Sú zabudované v oprave farského múra. Sľúbil som vybudovanie chodníka ale nie opravu múra. Po odhrnutí zeminy som zistil, že múr nemá základy, od ulice ho držal len násyp zeminy. Bez oporného sokla a základu by múr spadol. Stavba chodníka mala stáť cca. 100 000,- Sk a mala pozostávať z odstránenia zeminy, spevnenia okrajov, štrkového podkladu a povrchu z čadičovej drte. Betónovanie sokla a základu zvýšilo moje náklady o viac ako trojnásobok. Aj laik vie zrátať, že v celej konštrukcii je viac ako 100 m3 betónu, ktorý bez DPH stál 250 000,- Sk. Jednoducho sa dajú spočítať tvárnice, obrubníky, stavebná oceľ a drevo na šalovanie. Len materiál stál vyše 330 000,- bez DPH. A čo stojí práca? Ak je Band'ovi chodník krivý, nech vybuduje lepší, za svoje. Toho sa však vo Vištuku nedožijeme.

Futbalistom som zo svojich zdrojov zakúpil dve sady dresov za 12 000,- Sk.. Do domu smútku som zakúpil za svoje peniaze drevenú plastiku ukrižovaného Krista, stála maličkosť -8000,- Sk. Objekt aspoň dobre vyzerá. Zabezpečil som opravu kaplnky sv. Anny z cudzích zdrojov obce.

Karaffa kradne? Pre pána jána, čo môžem ja v tejto obci vôbec ukradnúť, azda skriňu, víno, mikulášske balíčky, pagáče? Ivan Lovecký, ktorý budoval chodník pri cintoríne, si za 25 m2 zámkovej dlažby pred mojou garážou vypýtal 31 000,- Sk. Mne voVištuku nikto nič nedaroval. Za 6 rokov starostovania som nechal kúpiť pre obecný úrad dve fľaše koňaku. To je určite vištucký rekord. To, čo sa vypilo naviac, išlo z mojich zásob. Na meniny, za pomoc občanom a iným starostom som dostal haldy alkoholu. Nič si neberiem domov, pivnica praská vo švíkoch, mám svojho vína dosť. Nemal som nikdy problém darovať obci toľko vína, koľko sa vypilo (na Silvestra varené víno, futbalistom atď). Zvyšné mikulášske balíčky som si nenechal. Rozdal som ich kňazom, kostolníkom, deťom v materskej škole, tamojším učiteľkám. Môj syn nedostal nič a mám na to dôvody.

Karaffa nezabezpečil pre obec peniaze? Kto získal na kulturák vyše 13 miliónov? Azda Vištučanka? Andrej Kukumberg tvrdil, že peniaze sme dostali, pre úspechy Vištučanky. Túto nehoráznu lož som pochopil až neskôr, keď p. Kukumberg žiadal od poslancov peniaze z obecného rozpočtu. Je pravda, že p. Kukumberga oslovila istá skupina, ktorá chcela získať zákazku. Takýchto skupín je na Slovensku neúrekom, všetky chcú len zarobiť. Pán Kukumberg ani len nevedel, cez ktorý úrad išli peniaze do Vistuka. Tvrdil, že cez ministerstvo kultúry. Keď niekto fondy vybavuje, vie, v ktorej budove bol a s kým rokoval. Opravy kultúrnych domov spadali v tom čase pod Stranu maďarskej koalície. Projekt, ktorý vypracovala uvedená skupina, bol síce napasovaný na Vištučanku, ale vyletel, len tak sa zaprášilo. Úspech nemal ani ďalší opravený projekt. Pre firmy na južnom Slovensku som zabezpečil odbyt ich výrobkov (dvere a okná) do zahraničia a takto som získal „správne kontakty". Je naivné si myslieť, že za hru na klarinete dá niekto milióny.

 

 

 

 

 

Rekonštrukcia námestia. Prvý pokus. Bývalý minister Pavol Rusko bol vo Vištuku, neskôr bol Karaffa u ministra, ktorý sľúbil, že naša obec dostane 6 miliónov na námestie. Minister však o mesiac stratil funkciu a vištucký projekt bol okamžite vyradený. Druhý pokus. Pána Pavleho som požiadal o vypracovanie projektu, sľúbil, že to urobí zadarmo. Na prekvapenie, projekt opečiatkovala jeho manželka, ktorá zaň žiadala 400 000,- Sk. Všetko bolo zbytočné, ministerstvo projekt vyradilo ako neschopný. Tretí pokus. Vlani v marci sme podali ďalšiu žiadosť o fondy na rekonštrukciu centra obce. Projekt vypracoval architekt z Nitry. Zahŕňa: opravu cesty Na vršku, úpravu parku, opravu námestia, úpravu dvoch parčíkov pred školou a vybudovanie ihriska s umelým trávnikom za školou. Odpoveď čakáme v lete.       Obec získala dotácie na Projekt hospodárskeho s sociálneho rozvoja obce. Tento dokument je zo zákona potrebný na realizáciu ďalších projektov.

Zabezpečil som z fondov 500 000,- Sk na Územný plán obce. Obce do 2000 obyvateľov nemusia mať zo zákona takýto dokument, my ho však potrebujeme, aby sme zabránili sabotáži k akej došlo pri výstavbe vodovodu na Hornom konci. Na vybudovanie vetvy E obecného vodovodu som získal jeden milión korún. Vetva sa mala ťahať v záhradách od domu Mrvovcov po bytovky. Po začatí prác Peter Polakovič žiadal posunutie trasy o niekoľko metrov smerom k rybníku. Občanom tvrdil, že to bude v ich prospech. Podotýkam, že firma uložila potrubie na základe zememeračského vytýčenia. Napriek môjmu varovaniu žiadosť podpísalo osem osôb. Bez týchto podpisov by bol obvodný úrad hodil papier do koša. Stavebná firma vodovod musela posunúť, uložené potrubie sa už neoplatilo vyberať, obec stratila asi 150 000,- Sk. Nasledovali ťahanice s pani Noskovičovou, ktorá najskôr nechcela vodovod, neskôr písomne žiadala ročné nájomné 25 000,- SK. Priateľ (druh?) pani Noskovičovej vybehol na bagristu stavebnej firmy s veľkým kladivom. Firma práce na tejto časti trasy prerušila, stavba nieje ukončená, investícia visí vo vzduchu. Tento fakt ako aj skutočnosť, že bývalý starosta postavil r. 1992 čističku za nehoráznych takmer 11 miliónov korún a „zabudlo" sa na technologické zariadenie čističky, sú známe na príslušných úradoch. Za uvedenú sumu sa mohli postaviť v tej dobe tri čističky. Vištuk tak ľahko nedostane z fondov dotácie na budovanie sietí. Pán Polakovič by bol získal na svojej lúke štyri stavebné parcely, tak nech teraz premýšľa.

Na Hornom konci malo ísť o prvú novú ulicu. Schválením územného plánu sa poradie výstavby ulíc ruší. Keď sa dotknutí občania dohodnú na výstavbe svojej ulice a vybudujú si z vlastných zdrojov siete, môžu začať stavať. Územný plán umožní (ihneď alebo neskôr) výstavbu v takmer celej obci (Hrubé pole, Malé pole, záhrady pozdĺž Vištuckého potoka, záhrady v zastavanej časti obce, Hlboká cesta, pri rybníku (smerom k Hrubému poľu). Výnimku tvorí Pančava, oblasť za cintorínom a územie od čističky popri potoku smerom k bývalej tehelni. Na tomto území projektant navrhoval vytvorenie chatovej oblasti. Pri výstavbe je podmienka je, že sa dohodnú dotknuté osoby a splnia sa zákonné normy (napr. prístupová cesta a pod.).

Zarába p. Jelemensky vo funkcii zástupcu starostu peniaze? Nie. Za funkciu nedostáva ani korunu. Presvečte sa o tom u účtovníčky osobne. Naopak, p. Jelemensky a Jozef Pitek vykonali v obci mnoho prác a opráv zadarmo (plyn v škôlke a v kultúrnom dome, výmena radiátorov v školskej jedálni a iné). Pán Jelemensky inštaloval v kabínach na ihrisku vodu, zadarmo. Platí to aj o Rudolfovi Slovákovi a Romanovi Kulifajovi, ktorý má na starosti káblovku.

Chce starosta zrušiť školu? Asi ťažko, keď tak bojuje za zlepšenie kvality vyučovania, najmä cudzích jazykov. Vištucká škola mnoho nehovorí prisťahovalcom, keďže dávajú (dávali) deti do Modry a Pezinka: Kočner, Kerekeš, Hajduová, Hraško, Šulík, Huml. Vraj ide o deti mimoriadne talentované. Týmto rodičom treba závidieť takéto ratolesti, ktoré by boli vo Vištuku asi nedocenené. Nebolo by jednoduchšie zabezpečiť dobrú výučbu vo Vištuku?

 

 

 


 


Školská jedáleň. V tejto súvislosti som pichol do veľkého osieho hniezda. Po príchode novej riaditeľky Mgr. Koreňovej žiadala p. Rozália Kordošová vlani na jeseň odmenu vo výške 14 000,- s odôvodnením, že jej suma patrí za nadprácu (obedy pre dôchodcov). Odmeny nie sú nárokovateľné a zisk v školskej jedálni sa smie použiť na réžiu ale nie na mzdy. Za p. Jedličku sa odmeny vyplácali jedna radosť. P. Kordošová svojvoľne prestala variť pre dôchodcov. Neskôr žiadala prijať ďalšiu pracovnú silu, potom rozhodnutie zmenila a chcela len peniaze za ďalšiu silu. Dokonca tvrdila, že ďalšiu pracovnú silu nemožno prijať z priestorových dôvodov. P. riaditeľka prijala ďalšiu kuchárku a p. Kordošová nenastúpila 21. 1. 09 do práce. Podľa vyjadrenia kuchárok (ktoré to aj podpísali) ich vyzývala, aby tiež šli na PN-ku. Nezabezpečila jedálny lístok na ďalší týždeň ani normovanie stravy, nevydala okamžite kľúče od skladu, svojej kancelárie a mrazničky, aj napriek tomu, že lekárska diagnóza jej to umožňovala. Už predtým odmietla vydať kľúče od jedálne riaditeľke školy s odôvodnením, že ona má hmotnú zodpovednosť. Mimochodom, hmotnú zodpovednosť zveruje zamestnancovi jeho nadriadený. P. riaditeľka prijala novú vedúcu jedálne, ktorá stihne robotu p. Kordošovej za 4 hodiny,v porovnaní s plným úväzkom p. Kordošovej. Bola tiež prijatá A. Piteková ako hlavná kuchárka. Pri inventúre, ktorú podpísali zamestnankyne kuchyne a p. riaditeľka, sa zistili v jedálni neuveriteľné skutočnosti. Urobil som fotodokumentáciu v kancelárii p. Kordošovej, ktorá tiež hovorí svojou rečou. V súčasnosti je p. Kordošová stále na PN-ke. V školskej jedálni nastanú rázne zmeny: Učitelia nebudú môcť, ako doteraz, cez školu objednávať zlacnené (dotované) potraviny, učitelia nebudú môcť zjesť 3-4 taniere polievky s kopou chleba a obed si zobrať v obedári domov. Obed sa skladá z jednej polievky (2,5 dcl), hlavného jedla, pitného režimu a dezertu. Dupľu môžu dostať deti, ak potraviny zvýšia. Pre živnostníkov (ako p. Kočner) sa nebude variť v školskej jedálni. Karaffa naozaj dáva 5,- Sk na každý obec dôchodcov zakúpený v školskej jedálni.

Predaj obecných pozemkov. Ja som nepredal žiadne obecný majetky bez súhlasu poslancov. Uznesenie (rozhodnutie poslancov) je povinná príloha, ktorú vyžaduje kataster pri prepise na list vlastníctva. Kto túto lož uveril, je naivný. Pri redaji pôdy vo Vistuku išlo len o dve lokality: A) za školou, B) pri čističke (bývalá sliepkáreň). A) Parcela za školou je na predaj už dávno. Anton Tomašovič tu sľuboval telocvičňu, nakoniec sa časť parcely predala za smiešnu cenu p. Škarčákovi (50 Sk/m2). Všetci poslanci súhlasili s predajom za 200,-Sk/m2 investorovi, ktorý má postaviť bytové domy pre Vištučanov a učiteľov a vybudovať aj siete. Budovanie sietí predstavuje zvýšené náklady o ďalších 800,- Sk/m2. Prvý investor po roku čakania oznámil, že má veľa roboty, že čaká na zákazky v Trnave a Ružindole a naraz bude stavať aj vo Vištuku. Bolo to pre Vištuk neprijateľné a parcelu sme predali za rovnakých podmienok ďalšiemu investorovi. Obec si ponechala chodník pri domoch Uhlár/Kováč (šírka 2 m), ktorý budú používať Vištučania. Rodičia, ktorí vozia deti autom do školy budú používať plánovajú cestu popri dome p. Vavrinčíkovej. V areáli pozemku vyložia deti a budú sa vracať popri dome p. Uhlára na hlavnú cestu.

B) O predaji parcely pri čističke poslanci rozhodli, že sa predá tiež za 200,-/m2. Ide o podradnú bonitu 6. Najlepšia bonita sa vo Vištuku predáva za max.20,- Sk/m2. Peniaze za predaj pozemkov chceme využiť na opravu školy. Obec získa nielen pri výstavbe ale aj na daniach. Ostatné pozemky sa vo Vištuku nepredávajú.

Veľmi ma prekvapuje postup p. poslankyne Magdy Jurčovičovej, ktorá petíciu proti mne podpísala, p. Jurčovičová vyslovila na zasadaní uspokojenie nad tým, že obec dobre predá nevyužitú pôdu pri čističke. V minulosti ona a p. Kočner dvíhali ruky, keď sa časť školskej záhrady predala p. Škarčákovi za 50,- Sk/m2. Predaj parcely bývalému zamestnancovi obecného úradu p. Ochabovi za cca. 20,- Sk/m2 bol ešte vypuklejší prípad korupcie. Predaj týchto dvoch parciel zabránil vybudovaniu Hlbokej cesty.

Dom kultúry. Pán Kočner nežiadal odvolať bývalého starostu ani vtedy, keď p. Jurčovičová a jej kamošky mali prsty v čudnom vedení financií v Dome kultúry. Za karminy, svadby


 

a rodinné oslavy sa vyberali poplatky, ale tieto nešli cez pokladňu obce. Spomínam si na mulatšágy, keď sa zabíjali ošípané, keď sa nakúpilo omnoho viac potravín ako bolo pozvaných hosti. Kurčatá, aj zmrazené sa vynášali z kulturáku v košoch. Bravo, pán Kočner, bravo pani Jurčovičová!

Zaujímavý bol aj prenájom vinárne v Dome kultúry za mizerných 1200,- korún ročne!!! Dom dôchodcov slúžil všetkému, len nie vytýčenému cieľu. Čo sa doň kúpilo, to sa ukradlo. V objekte často prespávali cudzí robotníci, obec peniaze nevidela. Dom sa nikdy neprepísal na Vištuk a preto ho po rokoch podľa zákona získala späť pôvodná majiteľka, p. Lackova. Pánovi Kočnerovi tu treba silno zatlieskať, vtedy sa tváril ako mŕtvy chrobák, teraz agituje. Čierne duše. Zamestnanec obce sa priznal „bývalý starosta mi dal podpísať výplatnú pásku a dal mi 500 korún." Na otázku, čo bolo na páske, prišla odpoveď „to ma to nezaujíma, dostal som 500 korún". Budem azda musieť prehliadnuť archívy, zistiť tieto machinácie a potom sa budem môcť opýtať signatárov petície, kto je podvodník.

Čistička Na stavbu objektu sa premrhali neuveriteľné peniaze, mnohí si tam brali materiál a iní dostávali výplatu za prácu, ktorú nevykonávali. Pani Jurčovičovej a ostatným to nevadilo. Bývalé smetisko bolo voľne prístupne všetkým občanom, napriek tomu ho strážili za 8000,-korún mesačne. Okrem toho sem prichádzali nákladiaky z Bratislavy, Serede a iných miest s nebezpečným odpadom a za úplatok strážnikovi sa ho zbavovali. Pani Jurčovičová a p. Kočner bývalého štatutára neodvolávali.

Ivan Kočner, ktorý sa živí maľovaním sklíčok, bol už 8 rokov poslancom. Okrem provokácii a trestných podaní na Karaffu nevykonal v obci nič. Tento provokatér sa teraz tvári, že spasí Vištuk. Veľmi ma prekvapujú občania, ktorí mu v minulosti nemohli prísť na meno a teraz mu zobú z ruky. P. Kočner žiadal zrušenie futbalistov a Vištučanky, zabudlo sa na to? Dušan Jurčovič Pri zbieraní podpisov na petičné hárky on a jeho kolegovia prehovárali občanov, čo je ilegálne. Viaceré podpisy sú sfalšované. Pri tejto príležitosti prosím pánov Dušan Jurčovič a Hanek, aby vrátili betónové kocky, ktoré boli uložené pri cintoríne. Požičali si ich a zabudli vrátiť, keď sa staval chodník pri cintoríne. Tento materiál potrebujeme na vyrovnanie spádu pri zdravotnom stredisku.

Lukáš Vadovič mi nedávno položil otázku: „starosta, prečo by som vás mal voliť?" Lukáš preto, lebo žiaden starosta nedal do obce toľko peňazí zo svojich ako Karaffa. Po nástupe do úradu som našiel vybielený bankový účet a sekeru 500 000,- Sk. Všetky obecné budovy boli zdevastované, šatne na ihrisku bez sociálnych zariadení. Teraz sú naše financie v poriadku. S výnimkou školy som nechal opraviť všetky obecné budovy (obecný úrad, zdravotné stredisko, obidve budovy materskej školy - vrátane novej strechy a izolácie obvodového muriva, ďalej kaplnku, schody ku kaplnke, márnicu - vrátane chladiarenských boxov, školskej jedálne, rozšírili sme káblovku, pribudli dva chodníky, spomaľovače a mnoho iných vecí. Nebyť Karaffu, doteraz by ste na ihrisku vykonávali osobnú potrebu pri okolitých stromoch. Zabezpečil som futbalistom kosačku za 100 000,- Sk. Získal som milióny z fondov EÚ. Obecný úrad je moderne vybavený počítačovou technikov, máme katastrálne mapy adď. Toto všetko stálo veľké financie. Je mylná predstava, že na úrade existuje mech plný peňazí, do ktorého stačí len siahnuť. Viac som vybudovať nedokázal, jednoducho nebolo peňazí. Možno postupovať aj tak, ako v Báhoni, kde si na chodníky požičali vyše 7 miliónov a teraz ich splácajú zvýšenými daňami. Mimochodom, vo Vištuku máme najnižšie dane na okolí, napriek tomu sa občania každý deň sťažujú na vysoké poplatky. Lukáš, ak si myslíš, že iný starosta bude hospodáriť lepšie, daj svoj hlas jemu. Na záver chcem zdôrazniť, že ja som skoncoval s hore uvedenými prípadmi korupcie, podvodov a klamstva, nie p. Kočner. Nemám najmenší dôvod tieto praktiky opakovať.

 

Jozef Karaffa, Spracované mimo obecného úradu